Za keškami okolo Hainburgských vrchov

Už od začiatku leta som mal v pláne vydať sa z Bratislavy na bicykli za keškami do susedného Rakúska, vždy ale dostali prednosť iné trasy. Na prvé miesto v prioritách sa výlet okolo najzápadnejšieho výbežku Malých karpát dostal až v auguste, a tak som v nedeľu 16.8. vyrazil za dobrodružstvom, ktoré si ešte dlho budem pamätať, a o ktoré som sa rozhodol s vami podeliť... ;)

Trasa

Tak ako isto viacerí bratislavskí "tiež-cyklisti", mám po rakúskych cyklochodníkoch najazdené stovky kilometrov a krajinu okolo Hainburgu poznám, preto som ani trasu výletu nemusel plánovať príliš dlho. Hrubú predstavu stačilo len dodefinovať waypointami v podobe tradičných keší a finálov dopredu vylúštených mysteriek. Plus mínus desaťstejdžové multiny, ktorých je na území od mestečka Petronell-Carnuntum po slovenské hranice pomerne veľa, som úmyselne vynechal, rovnako aj pár mestských skrýš v Hainburgu - po tie si prídem inokedy pešky. Veď keď už nám tú linku mestskej hromadnej dopravy predĺžili, prečo to nevyužiť... ;)

Približne osemdesiatkilometrová trasa, ktorú som nakoniec naplánoval, ma mala zaviesť od hraničného prechodu Berg k blízkemu TB hotelu a odtiaľ cez zrúcaninu Pottenburg na rozhľadňu Königswarte (výstup pešo). Ďalej pokračovala proti toku Dunaja k výhľadu na Devín z jeho pravého brehu, na úpätí kopca Braunsberg. Túto stolovú horu obchádzala sprava, cez národný park Dunajské luhy a popri ďalšej zrúcanine Röthelstein. Po Hainburgu nasledoval prejazd mestečkami Bad-Deutsch-Altenburg (zaužívane BDA) a Petronell-Carnuntum, smerom k rímskej pamiatke Heidentor (najvzdialenejší bod trasy). Spiatočná cesta viedla popri športovom letisku Spitzerbeg, cez obce Prellenkirchen, Edelstal a Berg, potom cez most Lafranconi, Líščie údolie až domov do Dúbravky. Cieľom bolo bezmála 25 neodlovených keší, pár pekných výhľadov, zrúcaniny, zámky, rímske i iné pamiatky a nespočet ďalších pekných miest, na ktoré geocaching človeka zavedie...

Technická predohra

Na geocaching používam PDA Asus A696 s nainštalovaným OziExplorerom (mapy & navigácia) a GCzII (listingy, hinty, logy). Slabým článkom prístroja je výdrž batérie (so zapnutým GPS a vypínaním displeja tak maximálne 8 hod.), preto sú moje kešerské cyklovýjazdy tak trochu aj o časovom strese. Výdrž batérie sa snažím predĺžiť používaním "záložnej nabíjačky" Powerchimp na 2 AA batérie. Tento systém ešte nemám úplne dotiahnutý k dokonalosti, ale pokiaľ nezabudnem doma miniUSB konektor, tak prístroj vydrží počas celej celodennej túry. Samozrejme, s takouto výbavou (s niekoľkými pármi tužkových batérii v batohu) som sa vydal aj na výlet okolo Hainburgských vrchov...

Prvé dejstvo: Diviak na Pottenburgu

Predpoveď hlásila 32 stupňov - na bicyklovanie síce nič moc, ale geokešera to samozrejme neodradí, stačí si pribaliť pár litrov vody navyše. Vyrážam už okolo ôsmej, aby som mal dostatočnú časovú rezervu na hľadanie. Po rutinnom zjazde cez Líščie údolie a prejdení mostom Lafranconi smerujem po dunajskej hrádzi do prihraničnej obce Wolfsthal, už nejaký ten rok a niečo bez povinnej zastávky na hraničnom prechode...

Pri odbočke ešte pred samotnou obcou čaká prvý cieľ  - TB Hotel Osten NÖ. Fajnová klasická skrýša, po zániku Bratislavského TB hotela na letisku (pravdepodobne zhabaný pri návšteve Britskej kráľovnej) najbližšia cache s týmto špecifickým označením. Istý čas som sám rozmýšľal o založení TB a GC hotela, ale stroskotal som na protichodnosti požiadaviek, ktoré by takáto skrýša podľa mňa mala spĺňať. A v konečnom dôsledku ju ani v Bratislave netreba - jej funkciu "neoficiálne" zastáva Igiho Hradná vyhliadka... Krátke hľadanie i logovanie, jeden TB in, jeden TB out - opäť jeden z tých s fotkou rodinného príslušníka, súťažiaci so svojimi súrodencami - tento má za sebou vyše 42 000 kilometrov, na cestách je od roku 2003...

Ide sa ďalej, smer zrúcanina stredovekého hradu Pottenburg. Strážna veža, týčiaca sa nad lesom a vítajúca prichádzajúcich od Petržalky, je mnohým známa a pomaly sa vďaka mnohým blogovým príspevkom známou stáva aj prístupová cesta k nej. V prvej časti sa dá absolvovať na bicykli, za záhradou s moriakmi však prichádza dvojmetrový plot. Na svahoch kopca Königswarte sa totiž nachádza diviačia obora, okrem toho je celá oblasť súčasťou sústavy Natura 2000, takže pohyb na bicykli je zakázaný. Po prelezení kovového rebríka ponad plot a prečítaní informačno-zákazovej tabule, ktorej dominuje nápis "Wildschweine sind gefährlich" (Diviaky sú nebezpečné), teda nasleduje peší výstup na približne 200 metrov vzdialenú zrúcaninu. Ruiny hradu sú ukryté v lese, vonkajšie múry patria k tým menej zachovalým, presne na opačnom póle je však veža, ktorá má napríklad komplet zachovalú klenbu na prízemí. Okrem toho možno obdivovať ďalšie detaily: strieľne, krákorce či lomené gotické oblúky okien...

Práve si obzerám jedno gotické okno v múre pri veži, keď sa za ním zrazu objaví veľký tmavohnedý pysk - divé prasa. Ihneď spozorniem. Delí nás len asi 5 metrov, ale mohutný, i keď rozpadajúci sa múr. Snažím sa zohnúť, aby som do záberu foťáka dostal väčšiu časť hlavy zvieraťa, v tom ma však zbadá a uteká preč. V hlave mi preblesknú dve možnosti: buď uteká odo mňa, alebo uteká ku mne. Takmer presvedčený o prvej možnosti, pre istotu sa ale krčiaci na najbližšom múriku, čakám, čo sa bude diať. Po niekoľkých sekundách prasa vybieha na malú čistinku asi 7 metrov odo mňa a obracia sa smerom ku mne....

Inštinkt hovorí zahučať, tak teda hučím. Nie z plného hrdla, skôr len tak - že čo to urobí. Odpoveď diviaka je v rovnakom duchu: hlasito zakrochce a potom sa našťastie poberá preč. Už si toho z lekcií čítania zvieracích myšlienok z materskej školy moc nepamätám, ale asi by som to preložil nejak nasledovne: "Jááj, ty blbec, si ma tu vyrušil pri desiate. Kašlem na teba, ale nech ťa tu nabudúce nestretnem. Zvrtám sa na opätku a utekám za deťmi..."

Trochu zaskočený z prvého stretnutia s diviakom vo voľnej prírode rýchlo nachádzam kešku, logujem a poberám sa ďalej do kopca. Ako chameleón jedným okom striehnuc na pohyb na okolitých svahoch, druhým vyberajúc stromy a iné miesta, vhodné ako potenciálny úkryt....

Po chvíli šliapania opäť preliezam rebríkom plot a ocitám sa pod rozhľadňou Königswarte. Nachádzam rovnomennú cache neďaleko a po zaplatení vstupného (1 Euro do plechovej kasičky) sa ide po schodisku hore. Výhľad z drevenej stavby na vrchole kopca je v prvom rade na susediacu radarovú základňu, vežu Pottenburgu, Bratislavu na čele so sídliskami Dlhé diely a Petržalka, polia veterných elektrární na rakúskej strane, privrátené svahy Malých Karpát a Hainburgských vrchov. V diaľke sa ligotajú hladiny Hrušovskej zdrže a Neziderského jazera...

K rozhľadni vedie aj iná cesta, priamo z obce Berg. Pred piatimi rokmi som si myslel, že tadiaľ bicykle môžu a odignoroval som značku zákaz vjazdu, odmenou mi potom boli dve zlomené špice a pokrivené koleso - podarilo sa pri zjazde na niektorej z množstva protieróznych drážok...

Po opatrnom zostupe a návrate k bicyklu, mysliac si, že to najväčšie nebezpečenstvo mám za sebou, pokračujem v jazde smer Hainburg...

Druhé dejstvo: Komáre pod Braunsbergom

Po zastávke pri fináli ľahkej mysterky vo Wolfsthali ma trasa vedie k pravému brehu Dunaja. Neďaleko od pekného výhľadu na zrúcaninu hradu Devín sa tu nachádza jednoduchá tradicionálka Borderline. O pár sto metrov ďalej už musím opäť dole z bicykla. Chodník, lemovaný steblami pŕhľavy, ktoré nepríjemne sekajú po lýtkach, totiž vstupuje do Národného parku Dunajské luhy, kde je pohyb na bicykli zakázaný. V roku 2003 som o tom nevedel, prehliadol zákazovú značku na nábreži v Hainburgu a pokojne sa pustil do lužného lesa s bicyklom. Záhy som narazil na strážkyňu prírody a len tak tak som sa vykrútil len s napomenutím. Tentoraz preto neváham približne 2,5 kilometra do Hainburgu absolvovať pešky.

Takmer uprostred tohto úseku sa na malom skalnom ostrohu vypína zrúcanina hradu Röthelstein. Ešte predtým však treba odbočiť smerom bližšie k Dunaju. Pod zaujímavými skaliskami tu nájdete malý pomníček 15-ročnému chlapcovi, ktorý sa v týchto miestach v roku 1910 utopil. Niekoľko metrov za pamätníkom sa nachádza keška HappyBox. Tak ako som však podľa posledných logov tušil, nachádzam úkryt prázdny - kešku odniesla veľká voda. Neodchádzam ale naprázdno - beriem so sebou desiatky komárích štípancov... ;)

Z hradu Röthelstein toho síce mnoho nezostalo, ponúka ale zaujímavý pohľad z výšky korún stromov na okoloplynúci Dunaj a lužné lesy po oboch jeho brehoch. Na rázcestí pri ruine si človek môže vybrať ako pokračovať - buď vyšliape nahor k asfaltke vedúcej na vrchol Braunsbergu (tam už sú bicykle povolené), alebo pokračuje ďalej po nábreží. Vyberám si druhú možnosť - nielen kvôli tomu, že takto by som sa mal dostať ku keške The Forest, ale hlavne kvôli dvom "tunelom", vysekaným v skale, ktoré túto časť trasy uzatvárajú. Ku keške, ktorej hlavnou úlohou je nájsť tú správnu cestu, sa mi síce napokon nepodarí dostať (asi treba ísť z vrchu), ale náladu zlepší prechod tunelmi. Tie sú len kúsok od osobného prístavu a ich prechod odporúčam pri každej návšteve Hainburgu. Pri osobnom prístave, pod železničnou stanicou, si dávam obligátnu prestávku. Toto miesto je na ňu ako stvorené, ešte nikdy som tadiaľto neprešiel bez zastavenia....

Tretie dejstvo: Prekliatie Dunaja

Po dvoch DNF začína ďalšia časť túry veľmi priaznivo - cache Bei den Fischen nachádzam bez jediného pohľadu na displej PDA; úkryt je jasný už z diaľky, samotnú krabičku sa mi pošťastí objaviť hneď na prvý pokus. Na rade je jeden z "hajlajtov" cyklotúry - farský kostol z jedenásteho storočia, týčiaci sa nad kameňolomom medzi Hainburgom a BDA. Jeho veža je síce momentálne zahalená lešením, satisfakciou je však nečakaný románsky karner hneď vedľa. Po krátkej prehliadke areálu nasleduje odlov kešky v priľahlom parku a zostup po niekoľkých sympatických serpentínkach k Lurdskej jaskyni na úpätí kopca. Miestna keška je síce dočasne zrušená, mám to však po ceste a rád sa zastavím...

S napätím očakávam najväčšiu výzvu: cache Der Fluch der Donau je takmer dva mesiace disablovaná, keďže sa tak stalo len kvôli neprístupnosti v čase záplav, predpokladám, že po opadnutí vody sa bude dať nájsť. Najmä po skúsenosti na HappyBox riskujem, že sa pôjdem dať kúsať komárom zbytočne. Bicykel navyše musím nechať v kúpeľnom parku, prebrodiť sa dunajským ramenom a prejsť 700 metrov tam aj späť musím opäť pešky...

Po nejakom tom motivačnom popŕhlení a pokúsaní nakoniec kešku nachádzam zo päť metrov mimo úkrytu, v kope naplavenín, s niekoľko milimetrami vody vo vnútri. Logbook je našťastie vlhký len mierne a zapísať sa dá, tak spokojne ukladám krabičku na predpokladané miesto, zaťažujem kameňom a rýchlo utekám naspäť k dvojkolesovému tátošovi...

Štvrté dejstvo: Stredomorská horúčava

Počas najbližších kilometrov vedie trasa popri starovekých pamiatkach z čias rozkvetu Rímskej ríše. Hneď prvá zastávka je pri zvyškoch amfiteátra za Bad-Deutsch-Altenburgom. Kešku my treasure II síce nájdem rýchlo, musím však zo desať minút čakať, kým sa premávka na parkovisku pred open-air múzeom ukľudní. Počas čakania začínam pociťovať stúpajúcu teplotu - poludnie je tu, a vonkajším podmienkam sa už blíži aj teplota tekutín, čo veziem so sebou...

Omnoho väčší areál vykopávok sa nachádza v mestečku Petronell-Carnuntum, pomenovanom po hlavnom meste rímskej provincie Pannonia, ktorésa tu nachádzalo. Archeologické múzeum je asi najväčšou atrakciou regiónu a históriu dokáže prostredníctvom rôznych atrakcií (napr. gladiátorské zápasy) sprostredkovať veľmi pútavou formou. I tu sa nachádza keška - na voľne prístupnom mieste, pri ceste, ktorá vedie k zámku Abensperg-Traun. Ten je síce neprístupný a desať rokov v rekonštrukcii, aj tak ale zaujímavý (stál uprostred umelého jazera). Geocaching ma ešte privádza aj k ďalšej pamiatke, ktorú som pri poslednej návšteve Petronellu úplne prehliadol - románskej rotunde z 12. storočia. Kostolík nádherný, trošku horšie to je s keškou, vedľajší strom totiž nesie stopy čerstvo vykonanej "potreby"...

Niekoľko sto metrov za obcou sa nachádzajú ruiny ďalšieho amfiteátra - ten je voľne prístupný a okrem hľadania offset kešky Carnvntvm si tak možno neviazane vychutnať aj atmosféru tohto starovekého miesta. Po ceste k symbolu oblasti - oblúku Heidentor ešte krátka zastávka pri fináli mysterky Look at me - miesto síce ničím neobvyklé, ale nečakane sa zapisujem do prázdeho logbooku číslo 2 - to je pre mňa vždy pocit ako pri FTF... ;)

Prichádzam k známemu miestu "víťazného oblúka" pomenovanom Heidentor. Je to najvzdialenejší bod dnešnej trasy, významná pamiatka Rímskych čias so sporným pôvodným účelom. Najzaujímavejší je však pôvod názvu: v stredoveku si vraj ľudia mysleli, že je to náhrobok pohanského obra (Heide = pohan). Dávam si dlhšiu pauzu, chystám sa naobedovať - od spaľujúcej horúčavy som však natoľko vyčerpaný, že ledva zjem dva keksy. Jedným dúškom teda iba dopíjam posledný polliter dodatočnej zásoby tekutín a poberám sa preč...

Piate dejstvo: Žihľava pred Spitzerbergom

Spiatočná cesta začína zastávkou pri strome v poli, alias keške Feldbaum. Až keď som vylezený 5 metrov nad zemou napadne ma skontrolovať hodnotenie terénu - PDA však zostalo dole. Tak teda zliezam a dúfam, že nebudem musieť zase hore. Našťastie tomu tak nie je, v hľadaní na zemi mi to však nejde a odcházam s dlhým nosom. Aj preto, že ukazovateľ batérie na PDA už začína povážlivo klesať a k nasadeniu sa dostáva spomínaná nabíjačka. I tak však už každá minúta hľadania navyše znamená hrozbu náhlej straty GPS navigácie tesne pred poslednou naplánovanou keškou...

Negatívne myšlienky mi však rýchlo zaháňa mysterka Casablanca. Nielen, že ju bola radosť lúštiť, ale aj skrýša je tematická (i keď som čakal nejaký "biely dom"), vyžaduje "niečo navyše" a oproti predošlým, v podstate tradičným úkrytom je veľmi príjemným spestrením. Nápadito je umiestnená aj keška nasledujúca - über der B9 - i keď mierne nepresné koordináty a hint hovoria strčiťruku do jedného z osích hniezd, stačí poslúchnuť zdravý rozum (šepkanie ôs a prikyvovanie pavúkov) a krabička je na svete.

Ešte krátka zastávka pri ďalšej vylúštenej mysterke Roadsign (úlohou je priradiť k rakúskym dopravným značkám správny paragraf - klasická googlovačka), avšak opäť bez úspechu. Po preskúmaní celej "Roadsign" krabička nikde, mám podozrenie, že je fuč, pri hľadaní som ako vo výklade, takže by ma to neprekvapilo. Na pláne je teraz cache Lost Place Radio BDA - i keď iba tradicionálka, pomocou additional waypointov spracovaná temer ako multina, ktorá povodí po zvyškoch rádiostanice, vybudovanej ruskými vojnovými zajatcami v rokoch 1916 - 1917. Som na to celkom zvedavý, na zvedavosť však úplne zabúdam, keď sa po krabičku musím v krátkych nohaviciach brodiť žihľavou, rýchlo logujem a radšej sa po kvalitnej asfaltke vraciam naspäť na hlavnú cestu. Ukľudňujem sa až pri pozorovaní pristátí vetroňov na športovom letisku Spitzerberg. Po ceste do Prellenkirchen ešte stretávam lehocipéd, čo sa mi naposledy pošťastilo pred siedmimi rokmi pri Neziderskom jazere...

Šieste dejstvo: Nehoda v Prellenkirchene

Prechádzam cez obec Prellenkirchen k ďalšej keške, keď zrazu tresk. Bicykel zastavuje, vyhadzuje ma zo sedla, riadítka sa krivia, PDA spolu s nabíjačkou padá na zem, psy začnú štekať...

Som v šoku, pozerám čo sa stalo - to, čoho som sa vždy obával a dával pozor, aby sa to nestalo. Príliš dlho som sa nepozeral pred seba a vrazil som do zaparkovaného auta - jediného na celej polkilometrovej ulici...

Rýchlo kontrola:
 -  najprv auto - vyzerá byť v poriadku, ako by som sa ho ani nedotkol,
 -  bicykel - riadítka vykrútené do strany (vytáčam naspäť, nie je problém); koleso v poriadku (prekvapenie, to som musel ísť dosť pomaly...), cyklokompjúter vytočený dopredu (maličkosť)...
 -  PDA - zdvíham zo zeme: displej v poriadku (uf, hlasitý výdych), konektor nabíjačky vykrivený (nevadí, mám ešte jeden, snáď to ale nenapáchalo veľa škody na konektore PDA, zistí sa doma), bicyklový držiak na PDA polámaný, časti po zemi (skutočné poškodenie zistím tiež doma)
 -  a nakoniec ja - vcelku v poriadku, len ľavá noha krváca z nejakého poriadneho škrabanca - ani moc nečistím (šetrím už vodou) len narýchlo obviažem obväzom. Až neskôr zisťujem, že som obviazal len krv, nenápadná (v skutočnosti tržná) rana je o trošku vyššie...

Zbieram všetko zo zeme, a v duchu prosím, aby majiteľ auta nevyšiel von z domu, nerád by som situáciu vysvetľoval. Po chvíli už pokračujem v jazde, dlhšiu pauzu si chcem dať až pri keške, venovanej trom chráneným stromom. Nález trochu so šťastím, GPS posiela pár metrov mimo...

Uvedomujem si, že bez núdzovej nabíjačky, ktorú kvôli ohnutému konektoru už nemôžem použiť, hrozí, že sa mi nepodarí nájsť zvyšné 3 keše, čo by som nerád. Bleskovo teda pozriem približnú trasu, PDA vypínam a vyrážam. Cache Weinpresse nachádzam aj bez GPS, našťastie som už okolo raz prechádzal a miesto sa nedá pomýliť. PDA ale predsalen nakoniec zapínam, pozerám ďalšiu trasu...

Pomaly prechádzam poza vínne pivničky, vychádzam na vrchol pahorku, na hranicu Dolného Rakúska s Burgenlandom. V tom ma prekvapuje pichľavá bolesť v pravej nohe, na takmer symetricky presne tom istom mieste ako rana na ľavom stehne. Oči nasmerujem tam - žltočierny okrídlený hmyz. Rukou ho odplaším a zisťujem, že po ňom niečo ostalo - žihadlo. Rýchlo ho vyťahujem a vkladám do sáčku, kde nosím nálepky do logbookov - jednak "na pamiatku", ale aj kvôli prípadnej budúcej identifikácii potvory, čo si do mňa bodla. Začínam byť nahnevaný, ale hlavne sa snažím potlačiť bolesť a sám seba sa spytujem, čo ma ešte čaká...

Po predposlednú kešku, venovanú agentovi 007, musím urobiť malú zachádzku trochu do vrchu, tak chvíľku zvažujem, či sa na ňu nevykašlať. Pohľad na znovu zapnuté PDA však prezrádza, že by batéria ešte mala v pohode vydržať, tak to nevzdávam. Na mieste chvíľu hľadám, no neviem si rady - opäť keška bez hintu. Čítam predchádzajúce logy a v nich niekto spomenie fotospoiler. S ním to už ide poľahky, úkryt je na opačnej strane chodníka, ako ukazuje GPS...

Siedme dejstvo: Pohoda za Edelstalom

Zjazd naspäť na hlavnú cestu si užívam, zabúdam na všetky nepríjemnosti, však už som "takmer" doma, pred sebou mám len zlatý klinec dňa, cache Heidenturm - Lebern. Osamelá bývalá kostolná veža uprostred poľa, bez prístupovej cesty, s pekným pohľadom na okolitú krajinu, posiatu modernými veternými elektrárňami - lokalita ako stvorená pre uloženie geocache. Mám rád ruiny, a hlavne veže všetkých tvarov a veľkostí - pre mňa takmer dokonalé miesto, jediné čo mu chýba sú drevené schody vo vnútri veže a vyhliadková plošina na jej vrchole...

Pomaly sa blíži západ, tak mám ešte príležitosť nafotiť pár zaujímavých záberov "veľkých vrtuliek" a zakrátko už som späť na Slovensku....

Ôsme dejstvo: Peklo na hranici

Už takmer vchádzam na plochu hraničného prechodu, keď zrazu "puk!" a "psssss...". Defekt na zadnom kolese. Akurát pred túrou som sa rozhodol zainvestovať o trochu viac Eúr do "Pannen-Stop" duše (alias duše "s ochranou proti prepichnutiu"), ktorú som náhodou objavil v nemenovanom obchode pri údržbe kešky Upside down. Netušil som, že jej "neprepichnuteľnosť" otestujem hneď pri prvej jazde, a už vôbec nie, že to bude mať asi taký efekt, ako nepotopiteľnosť Titanicu.

Po zvlieknutí plášťa spoznávam príčinu defektu - diera nevznikla prepichnutím, ale stopy ukazujú skôr na pricviknutie duše o ráfik (to sa mi ešte nikdy nestalo, tak to beriem ako ďalšiu ranu osudu). Samoopravovacia schopnosť duše sa nejak nechce prejaviť, tak to skúšam klasicky pomocou opravovacej sady. Vytekajúci gél, ktorý sa nachádza vo vnútri duše a má vyplniť vzniknuté diery však spôsobuje to, že záplata sa ani na dvakrát na dušu neprichytí a tak to po pár metroch šlapania na fučiacom kolese vzdávam a vybaľujem náhradnú dušu. Ani náhradná duša mi však nedáva pokoj, ventil neustále zapadáva a bráni nasadeniu pumpy. Keď sa mi ho po opätovnom stiahnutí plášťa a nasadení duše podarí aspoň na chvíľu udržať vonku, po dosiahnutí určitého tlaku opäť zapadá...

Už toho mám plné zuby, a rozhodujem sa prejsť zvyšných asi 8 kilometrov na nedofúkanom kolese. Príjemné to zrovna nie je - aby som zadné koleso šetril, šliapem radšej celú cestu postojačky. V Líščom údolí, asi 4 kilometre pred cieľom už duša nevydrží a dostávam ďalší defekt. Oprava nemá zmysel, už je navyše tma a predné svetlo "vzalo za své" po nehode v Prellenkirchene (nevšimol som si, že je uvoľnené a pri najbližšom pribrzdení mi spadlo z riadidiel tak nešťastne, že som cezeň prešiel oboma kolesami). Zliezam z bicykla a zvyšnú časť trasy ho tlačím vedľa seba....

Kým prídem domov, mám dosť času na to uvedomiť si, že to bola moja najhoršia cyklotúra v živote, ale zároveň to mohlo dopadnúť oveľa horšie. Že bude relatívne dlho trvať, než sa bicykel i ja z následkov dostaneme, ale po obnovení vzájomnej dôvery sa do toho pustíme znova, a kešky do Rakúska pôjdeme loviť zase spolu... ;))

Pridal: erik (belzebot), 19.08.2009

Najnovšie príspevky v diskusii k tomuto článku

24.11.2009 16:44 - Pa4k
tak tam sme mali aj mi s manzelkou stret s diviacov rodinkou, boli dva to velke jedince a jedno male prasiatko. Nuz jedno nam teda nebolo. Pomali som sa obratil s ze ideme prec v tom nas vsak zaculi alebo zacitili. Potom zacali hlasno krochkat. ja som pribehol k manzelke a zacal som jej turistickymi palicami buchat o seba to ich odradilo a pobrali sa nastastie svojim smerom. Tiez sme potom cestou spat kukali do kazdeho lesu kuta ze tam diva svina v kríku nehúta.

30.09.2009 07:23 - bizzon
...a preto ja chodim na korčuliach.... :-)

28.09.2009 14:59 - jano
odvazna tura.super clanok.dobre som sa zasmial na tych nehodach .

09.09.2009 10:02 - dusanho
Vdaka za pekny a naozaj putavy clanok.

28.08.2009 00:43 - filip
Vdaka za putavy clanok. Velmi dobre sa cital.

27.08.2009 08:58 - magurka
Tak tomu sa povie: "keď sa darí, tak sa darí" alias "ak sa niečo môže pokaziť, tak sa pokazí" :-)

25.08.2009 20:58 - boyt
Krasna tura s krasnym popisom. Kedze som mnohe z tych kesiek uz nasiel, tak som citanie tohto clanku prezival tak, ako keby som tam bol.
Vdaka.

P.S. na Potenburg a Konigswarte je zakaz s bicyklom - ak sa dobre pamatam

Celú diskusiu k tomuto článku a možnosť pridať príspevok nájdete na http://www.svetgps.sk/forum/index/1300.

<< Späť na zoznam článkov